Slovenská spoločnosť si podobne ako iné okolité krajiny prešla od roku 1989 mnohými zmenami, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili charakter nášho štátu. V socialistickom štáte aký tu bol pred rokom 1989 neexistovala nezamestnanosť. Charakter štátneho režimu ju z ideologických dôvodov netoleroval a jednoducho ju zakázal. Niežeby nezamestnanosť v bývalom socialistickom Československu vôbec neexistovala. No štát tým, že fakticky držal v rukách takmer 100 % všetkých výrobných prostriedkov vedel garantovať takmer plnú zamestnanosť, aj keď často krát na úkor efektivity práce a alokácie zdrojov.
V rámci prechodu zo socialistického štátom plánovaného hospodárstva na systém fungovania trhového hospodárstva sa nezamestnanosť vyskytla takmer okamžite ako vedľajší, avšak očakávaný dôsledok reforiem a zmien v celkovom fungovaní štátu. Občania Československa, ktorí do roku 1989 nepoznali nič iné ako štátne istoty boli zrazu konfrontovaní s tvrdou realitou západného modelu fungovania ekonomiky so všetkými jej pozitívnymi, ako aj negatívnymi javmi.
Nezamestnanosť a všetky parciálne javy s ňou súvisiace patria medzi najväčšie problémy, s ktorými sa stretávajú bez výhrady všetky štáty bývalého východného bloku. Slovenská republika v tomto prípade nie je žiadnou výnimkou, skôr naopak. Patrí medzi štáty, ktoré sú vysokou mierou nezamestnanosti postihnuté najviac.
Zásadný rozdiel medzi stavom pred a po roku 1989 však spočíva hlavne v tom, že v dnešnom štátnom zriadení s terajším právnym systémom a modelom fungovania trhovo orientovanej ekonomiky už neexistuje povinnosť pracovať, ale právo na prácu. Každý občan, prípadne každá osoba, ktorá spĺňa zákonom stanovené náležitosti (napríklad vek, zdravotný stav, atď.) má teda aspoň teoreticky možnosť sa slobodne rozhodnúť, či chce pracovať a teda bude zamestnaný.
