Stretol si sa už s titulom MBA? Vieš, čo tieto tri písmenka za menom znamenajú a čo hovoria o ľuďoch, ktorí ich získali?
MBA je skratka Master of Business Administration a ide o neakademický titul, ktorý si píše jeho nositeľ za menom. Na Slovensku ani v Česku nie je tento titul ani s ním súvisiace štúdium zahrnuté do zákonov o vysokých školách, preto sa neklasifikuje ako rovnocenný s bakalárskych, magisterským či inžinierskym titulom.
Počul si už o mileniáloch, alebo generácii Y? Ak do svojej záverečnej práce, napríklad diplomovky alebo rigoróznej práce, plánuješ zahrnúť všeobecný prieskum mienky či správania, s najväčšou pravdepodobnosťou sa v štatistickej vzorke objavia aj predstavitelia tejto vekovej skupiny.
Niektorí odborníci namietajú, že klasifikovať generácie obyvateľstva a prisudzovať im vlastnosti a charakterové črty až priveľmi pripomína astrológiu a horoskopy. Musíme však pamätať na to, že v prípade generácií majú veľký vplyv na ľudí aj aktuálne sociálne a politické situácie, preto takéto klasifikovanie nie je úplne scestné.
Možno píšeš bakalársku alebo diplomovú prácu a cítiš, že zo seba nevydávaš všetko. Vlastne toho vydávaš veľmi málo, lebo si svoje povinnosti odkladáš na ďalší deň. Deň za dňom takto pokračuješ, a zrazu zistíš, že termín odovzdania je až nebezpečne blízko. Zlé správy. Si obeťou prokrastinácie.
A možno nie. Prokrastinácia je dnes obľúbeným slovom medzi mladšími ročníkmi. V minulosti sa jej hovorilo jednoducho lenivosť, no podľa niektorých štúdií a názorov odborníkov sa tento fenomén nemôže vždy spájať len s tým, že sa človeku nechce.
Občas sa stane, že pre svoju záverečnú prácu – či už ide o seminárnu prácu, bakalársku prácu alebo dokonca rigoróznu prácu – nenájdeš vhodné podklady ani v knižnici. Odkiaľ by si mal potom čerpať zaujímavé fakty a citácie? Prekvapivo, dá sa to aj na internete.
Knižnice sú asi najlepším miestom, ak nepočítame stretnutie s odborníkmi, ako získať zaujímavé, relevantné a aktuálne informácie o tvojom odbore. Problém knižníc je však ten, že uchovávajú aj staršie publikácie, ktorých faktologická platnosť mohla vypršať už pred rokmi.
Mnoho univerzít a fakúlt organizuje odborné konferencie, na ktoré pozývajú zaujímavých spíkrov a kapacity z odboru. Prečo by si sa mal podobných udalostí zúčastňovať?
Leninovské „učiť sa, učiť sa, učiť sa” nie je jediným dôvodom, prečo nevynechať odbornú konferenciu svojej fakulty. Určite ťa prednášky z konferencie obohatia, no nejde len o tvoj dobrý pocit zo vstrebávania nových informácií. Takáto účasť ti pomôže aj v písaní záverečných prác.
Pokračovať v čítaní
Grammar nazis nemá v internetových diskusiách nikto rád. Komentovanie na Facebooku predsa nie je diktát, no nie? Záverečné práce sú ale iné kafé. Chyby v nich ti neprinesú len výsmech, môžu sa podpísať aj pod tvoje hodnotenie. Pokračovať v čítaní
Kontradikcie v diplomových prácach, teda protirečenia, môžu značiť nízku znalosť problematiky aj nepozornosť autora, no ak sa venuješ často skúmanej hypotéze, dôvod môže byť úplne iný.
Pri svojom štúdiu si sa už určite stretol s rôznymi názormi odborníkov, ktoré sa navzájom vylučovali alebo si odporovali. Nie je to nič neobvyklé, najmä v prípade, ak ide o nové alebo nepotvrdené hypotézy akademických rozmerov. Kým výskumníci neobjavia dostatočne vedeckú metodológiu skúmania danej problematiky, hypotézy sa budú rôzniť. Správny vedecký prístup bez dostatku údajov nemôže vylúčiť jednu alebo druhú hypotézu len podľa pocitu. Takýto prístup by nebol objektívny a už vôbec nie vedecký.
Napísať záverečnú prácu rozsahu bakalárky alebo diplomovky sa môže niekomu zdať jednoduchšie, ako ju obhájiť, najmä kvôli prezentácii, ktorá takúto obhajobu sprevádza. Ako sa na prezentáciu pripraviť a nepodkopať si vlastné hypotézy a zistenia uvedené v samotnej práci?
Nie každý z nás je prirodzeným a uvoľneným rečníkom. To, či sme pri obhajovaní svojich výsledkov a zistení ako ryba vo vode, zistíme už počas štúdia. Mnoho predmetov a seminárov pozostáva aj z prezentácií, ktoré by študentov mali pripraviť na záverečné obhajoby.
No aj dobrý rečník sa môže zaseknúť alebo popliesť svoje zistenia, preto by sa mal poctivo pripraviť a dbať na niekoľko bodov.
Napísať bakalársku alebo diplomovú prácu je síce časovo náročnejšie, no tvorba prezentácie je samostatnou kapitolou. Pristupuj k nej ako ku svojej pomôcke, ktorá ti poradí pri obhajobe.
Zaznamenávaj si do nej záchytné body. Mala by byť podobná, ako ťahák na ťažkú skúšku – čím ťa samozrejme nechceme nabádať k podvádzaniu. Jednotlivé snímky prezentácie ti našepkajú, čo hovoriť, v akom poradí a na čo nezabudnúť.
Bakalárska aj diplomová práca obsahujú mnoho formálnych častí, ktoré si síce vyžaduje akademická komisia, no slúžia pre čitateľa len ako navigačná pomôcka k skutočne podstatným zisteniam, hypotézam a faktom.
Pri prezentácii svojej záverečnej práce dostaneš približne 7 až 15 minút, preto si nemôžeš dovoliť zahrnúť do prezentácie zbytočné informácie alebo príliš všeobecné fakty. Venuj sa najdôležitejším zisteniam, ktoré si do práce zahrnul, to od teba komisia čaká.
Jednotlivé snímky prezentácie by nemali byť zaplnené textom. Odpútavaš tým pozornosť komisie od tvojich slov. Takéto prezentácie navyše vyzerajú veľmi nudne, zastaralo a neprofesionálne. Prehľadný a decentne zalomený dokument v PowerPointe je zaujímavejší, než záplava textu.
Spomeň si na niektoré prednášky, na ktorých si musel žmúriť na prezentácie pedagóga s veľkosťou fontu 8, aby sa všetko zmestilo na jeden slide. Bavil si sa pri tom? A teraz si predstav, že sedíš v komisii, ktorá za deň musí podobných prezentácií prezrieť desiatky – pretože väčšina študentov vytvorí prezentácie v štýle, ktorý práve kritizujeme.
Niektorí ľudia dokážu odprezentovať svoju prácu aj bez predchádzajúce nacvičenia. Je to však riskantné. Ak nevieš dostatočne improvizovať, natrénuj si prezentáciu a neboj sa trénovať aj niekoľko hodín.
Aj top spíkri na konferenciách trénujú 15 minútovú prednášku určenú pre zaplnenú sálu minimálne hodinu. Preto to nepovažuj za zabitý čas, ale za prostriedok k tomu, ako dotiahnuť obhajobu do úspešného finále.
Študentská vedecká odborná činnosť je jednou z aktivít viacerých univerzít a fakúlt, ktorej cieľom je zvýšiť počet vedeckých výstupov a angažovanosť študentov v rámci akademickej pôdy. Znie to zložito? Možno trochu, no zapojiť sa do ŠVOČ má svoje výhody.
Podobne ako pri výbere témy diplomovej práce, aj v študentskej vedeckej odbornej činnosti si môžeš zvoliť z tém, ktoré organizátor (napríklad fakulta) zverejní. Ak si nevieš predstaviť, ako by ti mohla pomôcť táto aktivita pri písaní záverečnej práce, hneď ti to vysvetlíme.
Téma diplomovej práce a jej výber stoja na začiatku tvojej púte k magisterskému alebo inžinierskemu titulu. Podľa čoho by si si mal vybrať tú správnu tému?
Výber témy diplomovej sa môže javiť ako banálna záležitosť. Môžeš si vybrať z tém navrhnutých fakultou, no niektoré univerzity ponúkajú tiež možnosť navrhnúť si vlastnú tému. To sa ti hodí najmä v prípade, že sa chceš v diplomovej práci venovať špecifickej oblasti súvisiacej s tvojím študijným odborom.