Naša Slovenská republika je parlamentnou formou vlády a táto forma zriadenia sa týka aj každého z nás. Týka sa to aj hlavy štátu, pretože táto osoba má postavenie v spoločnosti, reprezentuje náš štát a teda aj jeho občanov tak navonok ako aj vo vnútri štátu. Postavenie tejto osoby v našom štáte má podstatný vplyv na fungovanie nášho demokratického štátu a jeho jednotlivých inštitúcií.
Postavenie hlavy štátu z pohľadu dejín sa postupne formovalo. Prezident republiky ako hlava štátu je významným orgánom v každej republike. Jeho postavenie je odlišné a záleží na konkrétnej forme vlády. Stále je však jedným z vrcholných štátnych orgánov a významným subjektom politiky, pretože sa stáva ako kandidát súčasťou politického súperenia a sám aj politiku aktívne tvorí.
Postavenie prezidenta ako predstaviteľa štátu sa postupne vyvíjalo, ale nikdy nešlo
o zrušenie tohto inštitútu, skôr o obmedzenie jeho moci. Funkcia prezidenta ako hlavy štátu patrí k najvýznamnejším štátnym orgánom a na skúmanie tejto funkcie nestačí poznať iba ústavnú úpravu a jej aplikáciu, ale aj dejiny toho ktorého štátu.
Historické postavenie prezidenta Slovenskej republiky vychádzalo a vychádza z právne upravenej parlamentnej formy vlády. Prezident Slovenskej republiky mal a aj má v sústave najvyšších orgánov štátu osobitné postavenie, a tak ako sa historicky vyvíjala naša
republika, aj postavenie prezidenta voči jednotlivým zložkám moci sa nástupom jednotlivých vlád kreovalo a zároveň aj jeho kompetencie. Aj keď prezident Slovenskej republiky je skôr považovaný za reprezentanta štátu vo vnútri aj v zahraničí, jeho funkcia má v politickom a spoločenskom vedomí slovenského ľudu tradičné prioritné postavenie.
Slovenská republika je parlamentnou formou vlády, kde parlament zohráva dôležité
postavenie v oblasti zákonodarnej, ale zároveň má takisto právo dozerať na výkonnú moc. Toto právo umožňuje parlamentu pri niektorých zákonom stanovených podmienok vysloviť
vláde nedôveru. Mohlo by sa zdať, že parlament má výsostné postavenie čo sa týka právomoci, ale parlamentná forma vlády sa zakladá na rovnováhe a rovnosti jednotlivých
mocí. Prejavom tejto rovnováhy a rovnosti je právo prezidenta rozpustiť parlament, ak sú
splnené niektoré zákonné podmienky.
