V parafráze, na rozdiel od citátu, sa prevzatý text zdroja (dokumentu) uvádza vlastnými slovami autora písomnej práce a nedáva sa do úvodzoviek. Parafráza sa používa na zjednodušenie alebo zrozumiteľnejšie vyloženie použitého zdroja pri zachovaní jeho pôvodného obsahu. Môže sa teda stať, že parafráza je niekedy dlhšia ako prevzatý (pôvodný) text, nesmie však obsahovať vlastné myšlienky autora písomnej práce. Metóda parafrázy je metóda priezvisko + rok + strana v zátvorke na konci parafrázy/vety. Ak parafrázujeme hneď po sebe toho istého autora a ten istý dokument, neuvádzame na konci vety do zátvorky celé meno a rok vydania, ale len slovo Tamtiež a stranu, z ktorej bolo parafrázované. Ak v texte parafrázy spomenieme meno parafrázovaného autora, do zátvorky na konci vety už jeho meno písať netreba. Stačí rok+ strana.
Na konci parafrázy/ vety sa do zátvorky vpíše meno autora a rok vydania/uverejnenia, rovnako ako pri citáte. V prípade neexistencie roku vpisujeme slovo dátum neznámy.
Výťah je krátke zhrnutie prevzatého textu zdroja (dokumentu), ktoré obsahuje len jeho hlavné myšlienky. Nepodstatné detaily, spresňujúce myšlienky sa vynechávajú. Výťah reprezentuje zhruba 25% originálnej práce. Ani do výťahu nemožno pridávať vlastné názory autora písomnej práce.
Častou chybou, ktorá sa vyskytuje pri odborných textoch, je neschopnosť čitateľa rozlíšiť parafrázovaný text od vlastných myšlienok autora. Parafrázu treba chápať ako konštrukciu pozostávajúcu zo stereotypnej frázy (Ako uvádza…, Podľa…, YX dôvodí…) a z odkazu na konci vety (priezvisko, rok/dátum neznámy, strana). Ak pokračuje text parafrázovaním toho istého autora, netreba sa báť použiť ďalšiu stereotypnú konštrukciu (Ako ďalej uvádza…, XZ taktiež tvrdí…., atd).
Vzor a ukážka seminárnej práce:
 Seminárna práca vzor – 1 |  Seminárna práca vzor – 2 |  Seminárna práca vzor – 3 |
