Spracovať seminárnu prácu po formálnej stránke sa môže na prvý pohľad zdať komplikované, avšak v dnešnej dobe by to nemal byť pre bežného študenta vysokej školy žiaden problém.
Skutočný problém často prichádza, keď ide o obsahovú stránku práce. Veď to poznáte: O čom mám písať? Ako začať? Kde hľadať? Čo mám vlastne hľadať?…
Najjednoduchšie je samozrejme využiť naše služby, a nechať si vyhotoviť kvalitné podklady pre seminárnu prácu. Ale čo za tým vlastne všetko je? Ako to tí ostatní vlastne robia?
Téma seminárnej práca
Zvyčajne Vám niekto zadá objem textu (počet strán), ktorý treba naplniť. Niekedy ho môžete prekročiť, inokedy ho treba presne dodržať.
Najprv si treba zohnať všetko, čo sa o danej téme či problematike napísalo. Treba ísť do knižnice a na internet. Čo nenájdete v knižnici, nájdete väčšinou na nete, a naopak. Následne si treba prečítať všetky tieto zdroje naštudovať, prečítať, pochopiť tém.
Zdroje seminárnej práce
Odporúča sa vybrať si známych, dôveryhodných autorov. V žiadnej práci nesmú totiž chýbať dôveryhodné pramene, z ktorých vychádzate. V dnešnej internetovej dobe nie je problém sa k nim dostať. Čo sa však počíta, sú práve klasické knihy z knižníc. So zdrojmi vedia pomôcť aj vyučujúci.
Vyhýbať sa radšej treba na stránkam ako Wikipedia a pod., skôr sa treba zamerať na odborné stránky.
Následne keď máme zdroje, a vieme, o čom vlastne ideme písať, zostavíme si osnovu. Seminárna práca väčšinou pozostáva z 2-3 kapitol. Je dobré začať úvodom do problematiky, všeobecnými informáciami, definíciami pojmov a pod. Treba sa venovať už len samotnej téme. Je veľmi dôležité držať sa zadanej či zvolenej témy. Analyzovať jednotlivé poznatky iných autorov, porovnávať jednotlivé názory, a vyslovovať svoje názory a závery. Netreba to preháňať so snahou presvedčiť čitateľa o svojej pravde, najmä, ak sa líši od toho, čo zistili a napísali renomovaní odborníci.
Záver seminárnej práca
Na záver už len stačí zhrnúť, čo sme zistili, na čo sme prišli, či sme splnili cieľ našej práce… Potom si to aspoň trikrát po sebe prečítajte, poopravujte gramatické a štylistické chyby, a môžete sa pustiť do formálnej úpravy. Pri písaní nezabúdajte už priebežne označovať všetky zdroje, aby ste na to potom nezabudli.
A ešte jedna rada – počas písania neriešte formu, nehrajte sa s písmom, okrajmi, riadkovaním, odsekmi, číslovaním… to všetko má čas. Treba to urobiť na konci, keď je práca celá napísaná.
No a na záver posledná vec: práca napísaná, forma upravená – ešte raz si to celé prečítajte!!!
Vzor a ukážka seminárnej práce:
