Bakalárska práca : Vplyv tradícií na hodnoty výchovy

V odbornej literatúre sa často vyskytujú pojmy ako veda o výchove a podobné, ktoré definujú pedagogiku.[1] „Výchova v pedagogickej encyklopédii z čias totality, sa definuje ako zámerné formovanie človeka pre prácu a život v spoločnosti a na inom mieste sa výchova definuje ako činnosť, ktorá smeruje k získaniu a zdokonaleniu rozumových, mravných, politických, pracovných, estetických a telesných schopností a vlastností človeka.“[2]

Obdobné vymedzenie pojmov má aj kniha od Bakoša alebo Baláža. U Bakoša chýba označenie ako chýba pre človeka výchova k dosiahnutiu šťastného života ako celku. Avšak ako uvádza, Zelina v tomto prípade je skutočne cítiť vplyv komunizmu, nakoľko sa na človeka pozerá ako na človeka, ktorý je šťastný hlavne z práce a až potom z ostatných vecí. V skratke uvedené, na osobu sa pozerá ako na človeka nie ako na osobnosť. Podľa Zelinu je diskutabilný výpočet formovania človeka po rozumovej, mravnej, politickej, pracovnej, estetickej schopnosti, podľa neho je veľkou otázkou prečo výpočet neobsahuje aj formovanie sociálnych vlastností človeka, formovanie citovej oblasti a iných schopností. „V anglosaských krajinách pedagogika znamená, že to je to, čo robia učitelia, aby sa dosiahli vzdelávacie, výchovné ciele.“ [3]

Ďalším uvedeným pojmom by mala byť didaktika a tou sa podľa pedagogického slovníku rozumie teória a prax vyučovania.

„Psychológia výchovy je vedná disciplína, ktorá skúma vo vzťahu k príslušným výchovným cieľom praktické mechanizmy utváranania a pretvárania ľudského správania ako vzťahotvorného procesu.“ [4]

Ďalším uvádzaným pojmom je psychopedagogika. „Je to veda o rozvoji osobnosti, kde sa spávajú pedagogické prostriedky, metódy a vzdelávací a výchovný obsah s poznaním a uplatňovaním rozvíjania psychických procesov, funkcií a vlastnosti