NEZAMESTNANOSŤ AKO CELOSPOLOČENSKÝ PROBLÉM
Nezamestnanosť je vážny celospoločenský problém, pretože znižuje ekonomickú produktivitu štátu, devastuje ľudský potenciál, môže vyvolávať rôzne sociálno-patologické javy a má nepriaznivý vplyv na fyzické i psychické zdravie obyvateľstva. V tejto práci boli predmetom záujmu mladí nezamestnaní.
SÚČASNÝ STAV POZNANIA NEZAMESTNANOSTI
Koncept nezamestnanosti je veľmi úzko spätý s konceptom práce a zamestnania. Nezamestnanosť je potrebné chápať v protiklade k zamestnanosti, nie k práci. Pretože, i nezamestnaný človek môže pracovať (ako dobrovoľník, v domácnosti, práca ako „hobby“ – na záhradke, vzájomná výpomoc medzi susedmi apod.).
Zamestnanosť a produktívna práca sú dôležité ako z celospoločenského, ekonomického hľadiska, tak i z osobnostného hľadiska každého jednotlivca.
Z ekonomického hľadiska je zamestnanosť dôležitá z toho dôvodu, že je úzko spätá s ekonomickým rastom, udržateľným rozvojom, je účinnou metódou boja proti chudobe a presadzovania sociálnej integrácie (Rievajová, 2003).
Z osobnostného hľadiska plní zamestnanie viaceré dôležité funkcie (Giddens, 1999, Vágnerová, 2008a):
zamestnanie poskytuje mzdu, ktorá predstavuje zdroj uspokojovania potrieb človeka (súvisí i s tým, aké potreby človek vôbec má – čo si môže „dovoliť“),
zamestnanie poskytuje sebestačnosť a ekonomickú nezávislosť na spoločnosti či rodine, čo je potvrdením dospelosti,
zamestnanie poskytuje kontrast s domácim prostredím a tým napĺňa potrebu rozmanitosti,
zamestnanie je základom pre získavanie a rozvíjanie vedomostí, zručností, schopností a kompetencií (a to platí i pre rutinnú prácu),
zamestnanie napĺňa i potrebu sociálneho kontaktu, v ktorom môže jedinec participovať na širších spoločenských aktivitách,
zamestnanie poskytuje určitú štruktúru času, pričom je deň organizovaný podľa rytmu práce (i keď niekedy môže byť ubíjajúci, prináša zmysluplné usporiadanie aktivít),
zamestnanie je dôležité i pre stabilnú sociálnu (osobnú) identitu, ktorú poskytuje,