V našom prostredí je alkohol najrozšírenejšou, najčastejšie používanou a dosť akceptovanou psychoaktívnou látkou. Spolu s cigaretami je vo väčšine krajín látkou bežne dostupnou a propagovanou masívnymi reklamnými kampaňami, ktoré sú zamerané predovšetkým na mladých jedincov. Nadmerné užívanie alkoholických nápojov má nepriaznivý vplyv nielen na zdravie jednotlivca, ale tiež bolestivo zasahuje rodinu jedinca i celú spoločnosť.
Aj napriek svojim negatívnym až ničivým účinkom je alkohol hojne využívaný pri formálnych, neformálnych i náboženských príležitostiach. Požitie alkoholických nápojov spôsobuje zmeny v správaní, ktoré sa odvíjajú od použitého množstva, pohlavia, telesnej hmotnosti, doby uplynulej od predchádzajúcej dávky. Nižšia dávka spôsobuje zvýšenú aktivitu a nepokoj. U vyššej dávky dochádza k zhoršeniu kognitívnych, psychomotorických a percepčných funkcií. Na mnoho jedincov má alkohol anxiolytický[1] účinok, zlepšuje náladu, uvoľňuje psychické napätie či zvyšuje pocit sebaistoty (Fischer, Škoda, 2009)
Jednotlivé spoločnosti sa líšia charakterom konzumácie aj toleranciou k alkoholu. Môžeme sa stretnúť s tromi typmi konzumácie, kedy v mnohých prípadoch dochádza k ich kombinácii:
- typ románsky – pitie je pravidelné, v miernych dávkach a preferuje víno;
- typ anglosaský – nepravidelná konzumácia, často do štádia opitosti, preferuje destiláty;
- typ stredoeurópsky – pravidelná konzumácia, preferuje pivo. (Kraus, Hroncová a kol., 2007)
Ľudí, ktorí prichádzajú do styku s alkoholickými nápojmi možno rozdeliť do 4 skupín:
abstinenti – alkohol aj v najmenšom množstve odmietajú, a tak im na uhasenie smädu aj uspokojenie svojej chute stačí akákoľvek tekutina bez alkoholu. Za abstinenta môžeme označiť len človeka, ktorý po dobu troch rokov nepožil
