…alebo čomu sa na ceste k titulu radšej vyvarovať!
Sú takí, čo prídu k diplomu „ani nevedia ako“. Častokrát však cesta za titulom skončí skôr, ako sa poriadne začala. Že PREČO je to tak? Poznáme kopec dôvodov či výhovoriek – nesprávny výber školy, precenenie vlastných schopností, lajdáckosť atď. Čo ale, ak aj škola sadla, aj sa snažím, aj na to mám, no napriek tomu ma tí profáci nejako nemusia. KDE JE CHYBA???
Niekedy treba hľadať problém u seba, a radšej sa vyhnúť určitým „prešľapom“. Pretože nie je nič horšie, ako sa dostať do povedomia vyučujúceho v negatívnom svetle, čo môže mať za následok, že si ma bude podávať na každom seminári, nehovoriac o tom, že o lepšej známke ako Fx môžem snívať. Ak máte pocit, že práve na vás nejaký ten asistent či docent bezdôvodne sedí, zamyslite sa nad tým, či je to naozaj také bezdôvodné:
1. Meno a titul sú ALFA-OMEGA
Drvivá väčšina vyučujúcich / skúšajúcich zvyknú byť hákliví na správne nesprávne oslovenie skomolením mena alebo nedajbože použitím „nižšieho“, resp. nesprávneho titulu. Stačí raz osloviť nejakého Pána Profesora titulom p. docent alebo nebodaj doktor, a je to tam, kde ste nechceli. Na to radšej veľký pozor! Na jednej strane možno ješitnosť, na druhej strane si predstavte, koľko sa na titule „namakal“, a vy mu ho proste nepriznáte. Takže – zistiť si, za kým ide, ako sa volá, a osloviť najvyšším titulom, aký má!
2. Chodbové ohováračky či drzosť na študijnom
Aj steny majú uši, a vo vestibuloch a kľukatých chodbách to platí 100-násobne!!! Pošuškáte niečo kolegovi, a ani netušíte, že vrátnik alebo iný „aktivista“ na druhom konci budovy to počul! Nikdy neohovárajte alebo nenadávajte na vyučujúcich, dostane sa to k nim skôr, ako si myslíte, a to patrične prifarbené. Dokonca aj samotný kolega / kolegyňa, pred ktorým ste si ponadávali, môže byť daného vyučujúceho príbuzný, či dokonca „tajný partner / partnerka 🙂 Potom sa nečudujte, že vám to dotyčný spočíta aj s úrokmi. Ani vám by sa to nepáčilo.
Rovnako pozor na to, ako sa bavíte s tetuškami na študijnom alebo na sekretariátoch! Pamätajte, že s týmito paničkami treba byť najväčší kamarát! Dokážu vybaviť viac, ako si myslíte, nikdy neviete, kedy to budete potrebovať (zapísať termínik na skúšku, predmetík do indexu, potvrdiť tlačivko na prídavky atď.) Takže nahodiť úsmev, pekne pozdraviť, poprosiť a poďakovať!!!
3. Školský „Newsfeed“
Jasné – všetko je na webe! Áno, vieme, že v dnešnej internetovej dobe je trápne chodiť kukať na starosvetskú nástenku niekde na hlavnej chodbe. Veď kto by tam čo dával? Preboha, žijeme v 21. storočí! Máme predsa stránku školy, kde je všetko. A čo tam nie je, je predsa na fejsbúku či gúgli. BY STE SA ČUDOVALI! A just vám to najdôležitejšie vycapia práve na starú dobrú klasickú nástenku priamo v budove fakulty. Hneď potom vedia, kto tam vôbec chodí… Nehovoriac o tom, že tých násteniek môžu byť desiatky! Skupinová, ročníková, celofakultná, predmetová, katedrová, študijného, a neviem ešte aká všelijaká. Rozvrhy, oznamy, jedálny lístok, zastupovania, termíny skúšok – všetko je tam.
4. Predtermíny a tri skúšky do dňa
Na leto chcete vypadnúť do Ameriky alebo na Erasmus, a preto vychytáte všetky predtermíny, ktoré existujú, prípadné tých, ktoré ešte ani neexistujú, sa dožadujete pomaly na začiatku semestra. A najlepšie tak dva-tri v jeden deň, nech mám všetko čo najskôr z krku!
Áno – môže byť fajn, aj snaha by sa mala ceniť. Ale všetko s mierou. Skúšajúci môžu mať potom pocit, že ste „múdri jak rádio“, ich výklad si nevážite a nerešpektujete jeho autoritu, pretože je len na ňom, či vôbec nejaký ten „predtermín“ dá, a ak dá, tak koho naň zoberie. To si treba aj zaslúžiť. Na to pozor, inak vás tam buď nepustí, alebo si vás tam ugriluje ako kurča. A ešte keď zbadá v indexe, že v rovnaký deň ste už jednu skúšku absolvoval, môže sa vám stať, že budete prosiť o ďalší termín na deň odletu (len aby to nebol potom aj deň odletu zo skúšky či nebodaj štúdia).
5. Nespi!!!
V neposlednom rade, pozor na to, aby sa vám nepodarilo zaspať priamo na prednáške či seminári. Ak si vás prednášajúci všimne, postup je jasný – vyvodenie záveru (je po opici, nebaví ho to, je mu to jedno, nezaujíma sa o školu…), vyvodenie dôsledkov (piť môže aj bez titulu, nech ide tam, kde ho to baví, nemusí tu byť, keď nechce študovať…), nastolenie riešenia (vyrazím ho hneď teraz s absenciou, na seminároch ho bude obracať a zo skúšky ho vyrazím…). Fakt – ľudia, toto je MEGAFAIL! Ak sa ti toto stane, prosím ťa, spi aspoň tak, aby si to profák nevšimol (aj keď je to skoro nemožné). A keď začneš chrápať, môžeš to rovno zabaliť.
Ak sa týmto piatim „prehreškom“ vyvaruješ, je tvoja šanca na úspešné doštudovanie oveľa reálnejšia 🙂
Zdroj: Admin
