Slovensko začína mať problém. Čoraz viac vysokoškolákov má záujem študovať za hranicami našej krajiny. Podstata problému tkvie v tom, že len zhruba polovica z nich má v pláne po dokončení štúdia návrat domov.
Podiel slovenských vysokoškolákovv zahraničí stúpa
Podiel slovenských vysokoškolákov študujúcich v zahraničí dosahuje 17 percent. Oproti priemeru krajín OECD – 2 percentá – je to viac ako osemnásobok. Iniciatíva To dá rozum upozorňuje na to, že podiel vysokoškolákov, ktorí sa rozhodnú študovať v zahraničí má narastajúcu tendenciu.
V roku 2010 bol spomínaný podiel vysokoškolákov študujúcich v zahraničí na úrovni 14 percent. V roku 2017 už dosahoval 17 percent. V priebehu 7 rokov vzrástol o 3 percentuálne body. V roku 2017 v zahraničí študovalo viac ako 32 tisíc slovenských študentov. Najviac z toho v susednom Česku. V roku 2018 na české vysoké školy nastúpilo 21 292 študentov. Informuje iniciatíva To dá rozum s odvolaním sa na štatistiky organizácie UNESCO.
Snaha študovať v zahraničí jepozitívna, lenže…
Iniciatíva To dá rozum hodnotí snahu mladých ľudí študovať na vysokej škole v zahraničí pozitívne. Študenti nielenže sa výrazne zdokonalia v cudznom jazyku, ale získajú aj väčšiu samostatnosť, nazbierajú množstvo nenahraditeľných skúseností, spoznajú inú mentalitu a zvyky, tiež schopnosť prispôsobiť sa odlišným podmienkam. Skrátka tento výstup z komfortnej zóny ich posunie v mnohých oblastiach.
Negatívne sa však javí postoj slovenských študentov zo zahraničných vysokých škôl k návratu na Slovensko. Iniciatíva To dá rozum realizovala prieskum, oslovila v rámci neho 1404 študentov a iba polovica z respondentov sa vyjadrila, že po skončení vysokoškolského štúdia v zahraničí, či niekedy v budúcnosti, zvažuje návrat na Slovensko. Veľká časť týchto študentov študuje v odboroch pripravujúcich na profesie, ktoré sú na Slovensku nedostatkové ako napríklad lekári či IT odborníci.
Z uvedeného vyplýva, že Slovensko stráca značný potenciál vzdelanej a vysokokvalifikovanej populácie. Slovensko tak prichádza o budúcich odborníkov v mnohých kľúčových oblastiach, ktorí mohli prispieť k rozvoju a napredovaniu našej krajiny.
Možno by sa nad uvedenými faktami a údajmi mali pozastaviť kompetentní na Slovensku. V prípade, že by slovenskí absolventi vysokoškolského štúdia v zahraničí mali na “rodnej hrude” vytvorené adekvátne podmienky na sebarealizáciu vrátane kvalitného a primeraného platového ohodnotenia, zaiste by sa väčšie percento z nich zamýšľalo nad návratom domov po skončení štúdia.
