Esej môžete písať v prvej osobe tzv. „ja – forma“, alebo v v tretej osobe tzv. „on – forma“. Ak sa rozhodnete pre „ja-formu“ esej vyznie úprimnejšie, ale pri odbornej eseji sa skôr odporúča „on-forma“, ktorá dodá textu vedecký charakter.
Každá esej je rozdelená na úvod, jadro, záver. Jednotlivé časti môžu mať svoj individuálny nadpis. Samozrejme treba dbať na rozsah eseje, pri krátkej eseji by veľa nadpisov pôsobilo rušivo. Naopak dlhšia esej si priam žiada rozdelenie do menších logických celkov.
Úvod eseje
V úvode predstavíte tému eseje, niekoľkými vetami (ani veľa, ani málo). Postupujete od všeobecného k špecifickému. Na konci úvodu uvediete hlavnú ideu eseje a môžete prejsť na hlavnú časť – jadro.
Jadro eseje
Jadro je najrozsiahlejšia časť práce, kde predstavíte svoje názory na danú problematiku. Vhodné je polemizovať s odbornými názormi, priniesť pohľady z viacerých strán a uhlov pohľadu. Nezabúdajte že, každý váš názor musí byť podložený relevantnými zdrojmi a citácie správne označené podľa citačnej normy vašej školy. V tejto časti eseje, môžeme použiť viacero stručných nadpisov, aby bol text prehľadný a ľahko čitateľný.
Záver eseje
V závere eseje už len zosumarizujete preberanú problematiku, prinesiete konkrétne a definitívne zhrnutie témy. Už neprichádzate s novými myšlienkami.
Základne znaky eseje
- Analytický pohľad na vymedzenú problematiku. Argumentácie sú podopreté relevantnými odkazmi z použitej literatúry.
- Odkazy, parafrázy a citácie z literárnych zdrojov vytvárajú obsahovo kompaktný celok a sú odcitované podľa citačnej normy vašej vysokej školy.
- Téma a problematika práce je jasne zrejmé z celej eseje. Nie je tam zbytočne veľa odklonov od témy.
- Formálne spĺňa esej požiadavky vysokej školy, uvedené v smernici.
- Samozrejmosťou je správna štylistika a gramatika, bez výrazných chýb.
- Esej je váš vlastný pohľad na problematiku. Spolu s vašimi názormi a citáciami musí tvoriť logický celok, ktorý je doplnený vhodným a výstižným nadpisom.
