Vyučovacie metódy

 

V pedagogickej a didaktickej literatúre nájdeme niekoľko definícií pojmu vyučovacie metódy. Z nich vyberáme niekoľko prístupov.

Vyučovacia metóda (často uvádzaná aj ako výučbová metóda alebo metóda vyučovania) je:

  • „… zámerné usporiadanie obsahu vyučovania, činnosti učiteľa a žiaka, ktoré sa zacieľuje na dosiahnutie stanovených výchovných a vzdelávacích cieľov, a to v súlade so zásadami organizácie vyučovania.“ [1]
  • „… pedagogická – špecificky didaktická aktivita subjektu a objektu vyučovania, rozvíjajúca vzdelanostný profil žiaka, súčasne pôsobiaca výchovne, a to v zmysle vzdelávacích a výchovných cieľov a v súlade s vyučovacími a výchovnými princípmi.“ [2]
  • „… koordinovaný systém vyučovacích činností učiteľa a učebných aktivít žiakov, ktorý je zameraný na dosiahnutie učiteľom stanovených cieľov pre žiakov a žiakmi tieto ciele akceptované.“ [3]

Klasifikácia vyučovacích metód

Rovnako ku klasifikácii vyučovacích metód existujú rôzne prístupy. Za všetky vyberáme päť aspektov štruktúrovania metód vyučovania do systému [4]:

1.metódy z didaktického aspektu (z hľadiska prameňa poznania a typu vedomostí):

a. slovné metódy

  • monologické (výkladové) – vysvetľovanie, prednáška, výklad, rozprávanie, opis,
  • dialogické – rozhovor, diskusia, dialóg,
  • práca s textom – s učebnicou alebo inými literárnymi či študijnými materiálmi),
  • metóda písomnej práce.

b. názorno-demonštračné metódy

  • pozorovanie predmetov a javov,
  • predvádzanie (predmetov, pokusov, činností, modelov),
  • demonštrácia statických obrazov,
  • projekia statická a dynamická.

c. praktické metódy

  • nácvik pohybových a pracovných zručností,
  • laboratórna činnosť žiakov,
  • pracovné činnosti,
  • hudobné, grafické a výtvarné činnosti.
  1. metódy z hľadiska charakteru poznávacej činnosti študentov:
  2. reproduktívne metódy – študent si osvojuje hotové vedomosti a reprodukuje už známe spôsoby činnosti:
  • informačno-receptívne metódy,
  • reproduktívne metódy.

4.produktívne metódy – študent získava vedomosti subjektívne nové ako dôsledok vlastnej samostatnej tvorivej činnosti:

  • problémový výklad,
  • heuristická metóda,
  • výskumná metóda.

5. metódy z organizačného aspektu (z hľadiska stupňa samostatnosti):

  • heterodidaktické metódy – založené na spolupráci učiteľa a študenta,
  • autodidaktické metódy – založené na samostatnej práci študentov.

6. metódy z procesuálneho aspektu (z hľadiska etáp vyučovacieho procesu):

  • motivačné metódy – metódy usmerňujúce záujem o učenie,
  • expozičné metódy – metódy prvotného oboznamovania sa s učivom,
  • fixačné metódy – metódy opakovania a upevňovania učiva,
  • diagnostické a klasifikačné metódy – metódy hodnotenia, kontroly a klasifikácie,
  • aplikačné metódy – metódy, ktoré zabezpečujú bezprostredné využitie vedomostí, spôsobilostí a návykov v konkrétnej činnosti.

7. metódy z logického aspektu:

  • analýza,
  • syntéza,
  • komparácia,
  • indukcia,
  • dedukcia,
  • zovšeobecňovanie, abstrakcia a p.

Zdroje:

[1] STRAČÁR, E. Systém a metódy riadenia učebného procesu. 2. vyd. Bratislava : SPN, 1973.
[2] Mojžíšek, L. Modernizace výchovněvzdělávací práce a moderní didaktická technika. 1. vyd. Praha : SPN, 1975.

[3] MAŇÁK, J. Nárys didaktiky. Brno : PedF MU, 1990.
[4] LÁSZLÓ, K.: Všeobecná didaktika. Banská Bystrica : PF UMB,1997. ISBN 80−8055−058−1

Tento obsah bol zaradený v Záverečná práca. Zálohujte si trvalý odkaz.