Vzor bakalárskej práce – Pracovná zmluva

Bakalárska práca : Pracovná zmluva

,, Non in legendo, sed in intelligendo leges consistunt.“[1]

Pracovná zmluva predstavuje základný inštitút pracovného práva. S pracovnou zmluvou sa stretávame v zákone č. 311/2001 Z .z. v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len Zákonník práce). Všeobecne sa s pojmom zmluva stretávame aj v zákone č. 40/1964 Zb. v znení neskorších právnych predpisov – Občiansky zákonník, a aj v zákone č. 513/1991 Zb. v znení neskorších právnych predpisov – Obchodný zákonník. Je teda zrejmé, že pracovná zmluva bude obsahovať isté špecifiká z pracovného práva, ktoré sa budú prelínať so všeobecnou úpravou jej uzatvárania podľa práva občianskeho.

1.2 Pracovné právo

Pri pojme pracovné právo sa stretávame s rôznymi definíciami od rôznych autorov. V podstate sa každý autor snaží definovať pracovné právo podľa toho, z akej oblasti ho skúma.

,,Pracovné právo tvorí súbor právnych noriem upravujúcich v zásade tri oblasti, a to individuálne pracovné právo, kolektívne pracovné právo (ktoré sa v mnohých prípadoch s individuálnym pracovným právom prelína) a právnu úpravu zamestnávania.“[2]

Pracovné právo môže byť aj jedným z tých častí právneho systému, ktoré síce predstavuje súčasť celku, ale zároveň je možné ho považovať aj za jedinečný súbor právnych noriem, ktoré upravujú a vzťahujú sa na tie vzťahy v spoločnosti, ktoré vznikajú pri námezdnej práci a ktoré s ňou úzko súvisia.[3]

,, Pracovné právo je samostatným právnym odvetvím právneho poriadku Slovenskej republiky. Už etymologický význam slovného spojenia ,,pracovné právo“ predurčuje nielen jeho pojem a predmet, ale aj základné funkcie. Adjektívum ,,pracovné“ naznačuje, že ide o odvetvie práva ako súbor právnych noriem, ktoré upravujú vzťahy medzi ľuďmi pri uskutočňovaní ľudskej práce. V procese práce ľudia vstupujú tak do vzťahu k prírode, ako aj do spoločenských vzťahov medzi sebou navzájom. Právnu regulácia si však nevyžaduje celá oblasť ľudskej práce. AK je Ľudská práca vykonávaná napríklad v domácnosti, človek si sám určuje nielen spôsob jej vykonávanie , pracovný režim, ale sám znáša aj riziká spojené s jej výkonom. Pracovné právo ako právny pojem vychádza nielen z fyzikálnej definície práce, ale